Príspevky

Chvíľka poézie alebo Keď túžim byť slobodná

Obraz
Sloboda. Tak úžasné slovo znejúce do uší, do srdca. Každý ju dostal do vienka, každý sa s ňou narodil..no aj napriek tomu ju nevlastníme. Prečo? Vravím si- prečo sa ráno niekam ponáhľam, keď čas beží stále rovnako? A prečo si na čaji popálim jazyk, aj keď viem, že je horúci? A prečo uháňam ráno na autobus, keď by som radšej sedela na terase a vychutnávala si východ slnka? Prečo sa neviem zastaviť? Prečo mám vždy pocit, že mi niečo uniká? A prečo ma nútia počítať ten príklad z matematiky, aj keď mu nechápem? Lebo musím... ale prečo musím? Lebo nie som slobodná. 
A čo vlastne znamená sloboda? To je keď začneš spievať na celé hrdlo v preplnenom meste a ani si nevšimneš, že za tebou každý otáča hlavu. To je keď sa roztancuješ na chodníku a nič si nerobíš zo zvedavých pohľadov, ktoré sa na teba upierajú. To je keď ráno vstávaš s prázdnou hlavou a na spánok sa ukladáš s úsmevom na tvári.

Sloboda je, keď si veríš. Keď vyšliapeš na vrch a hodiny hľadíš na šíre pláne, ktoré sa ti pred očami rozp…

Keď telo vypovedá službu, no hlava si povie svoje

Obraz
A tak konečne nastal deň, keď sme sa večer zhovárali s odhodlaním, že ráno nakladáme bicykle do auta a vyberáme sa na našu prvú "cyklotúru", po ktorej som túžila už veľmi dlho. Bicykel som vždy milovala. Páči sa mi tá sloboda, ktorú cítim, keď šľapem do pedál a s vetrom opreteky uháňam na prázdnej poľnej ceste, ktorá ma vedie do neznáma. Preto som s nápadom, že zjazdíme Levočské vrchy, nadšene súhlasila a nevedela sa dočkať, kedy sadnem na bicykel a pustím sa zdolávať novú výzvu. No to bolo prv, než som vôbec tušila, o čo ide. Ach, tá sladká nevedomosť niekedy zabíja. Od skorého rána som sa veľmi tešila. Na nohách som bola už od piatej a s vytržením som čakala, kedy mi Stano zavolá, aby mi oznámil, že už na mňa vyčkáva pripravený pri bráne. Ruksak som si zbalila večer pred tým, domáce croissanty, ktoré som špeciálne piekla na túto príležitosť, boli uložené v dóze, topánky obuté na nohách, bicykel čakajúci pri dverách. Čoskoro mi zavolal môj milý, bicykle sme naložili do auta…
Obraz
KTO SOM?

Žena. Dievča. Človek.
Som človek, ktorý hľadá pokoj v starostiach, rozvahu v hneve, nádej v sklamaní, lásku v živote. Som človek, ktorý túži po slobode, ktorá nám bola ukradnutá; po pravde, ktorá nám bola zamlčaná; po láske, ktorá je v dnešnej dobe preceňovaná; po úprimnosti, ktorá je vzácna.
Som človek, ktorý sa snaží vidieť pohár poloplný, nie poloprázdny. Aj keď mi do cesty prichádza mnoho prekážok, snažím sa ich prekonať a ísť smerom, ktorým ma vedie moje srdce. Som človek, ktorý sa plne oddáva svojim citom, a tak v šťastí žiarim radosťou, v smútku sa zmáčam v slzách, v láske sa zmietam v rozkoši, v hneve sa mračím na čele.

Som človek vychutnávač. Vychutnávač času, vychutnávač okamihov, vychutnávač jedla, vychutnávač všetkého krásneho, čo moje oči uzrú. Milujem tiché večery, kedy sedím pri praskajúcom ohni a vnímam len to ticho navôkol. Milujem uponáhľané dni, kedy sa od rána do večera nezastavím a do postele sa ukladám polomŕtva. Milujem ten kontrast života, tú n…
Obraz
KONTAKTNÝ EMAIL

bleise.stanley@gmail.com