Chvíľka poézie alebo Keď túžim byť slobodná
Sloboda. Tak úžasné slovo znejúce do uší, do srdca. Každý ju dostal do vienka, každý sa s ňou narodil..no aj napriek tomu ju nevlastníme. Prečo? Vravím si- prečo sa ráno niekam ponáhľam, keď čas beží stále rovnako? A prečo si na čaji popálim jazyk, aj keď viem, že je horúci? A prečo uháňam ráno na autobus, keď by som radšej sedela na terase a vychutnávala si východ slnka? Prečo sa neviem zastaviť? Prečo mám vždy pocit, že mi niečo uniká? A prečo ma nútia počítať ten príklad z matematiky, aj keď mu nechápem? Lebo musím... ale prečo musím? Lebo nie som slobodná. A čo vlastne znamená sloboda? To je keď začneš spievať na celé hrdlo v preplnenom meste a ani si nevšimneš, že za tebou každý otáča hlavu. To je keď sa roztancuješ na chodníku a nič si nerobíš zo zvedavých pohľadov, ktoré sa na teba upierajú. To je keď ráno vstávaš s prázdnou hlavou a na spánok sa ukladáš s úsmevom na tvári. Sloboda je, keď si veríš. Keď vyšliapeš na vrch a hodiny hľadíš na šíre pláne, ktoré sa ti