Príspevky

Chvíľka poézie alebo Keď túžim byť slobodná

Obraz
Sloboda. Tak úžasné slovo znejúce do uší, do srdca. Každý ju dostal do vienka, každý sa s ňou narodil..no aj napriek tomu ju nevlastníme. Prečo?   Vravím si- prečo sa ráno niekam ponáhľam, keď čas beží stále rovnako? A prečo si na čaji popálim jazyk, aj keď viem, že je horúci? A prečo uháňam ráno na autobus, keď by som radšej sedela na terase a vychutnávala si východ slnka? Prečo sa neviem zastaviť? Prečo mám vždy pocit, že mi niečo uniká? A prečo ma nútia počítať ten príklad z matematiky, aj keď mu nechápem? Lebo musím... ale prečo musím? Lebo nie som slobodná.  A čo vlastne znamená sloboda? To je keď začneš spievať na celé hrdlo v preplnenom meste a ani si nevšimneš, že za tebou každý otáča hlavu. To je keď sa roztancuješ na chodníku a nič si nerobíš zo zvedavých pohľadov, ktoré sa na teba upierajú. To je keď ráno vstávaš s prázdnou hlavou a na spánok sa ukladáš s úsmevom na tvári. Sloboda je, keď si veríš. Keď vyšliapeš na vrch a hodiny hľadíš na šíre pláne, ktoré sa ti

Keď telo vypovedá službu, no hlava si povie svoje

Obraz
A tak konečne nastal deň, keď sme sa večer zhov á rali s odhodlan í m, že r á no naklad á me bicykle do auta a vyber á me sa na našu prv ú "cyklot ú ru", po ktorej som t ú žila už veľmi dlho. Bicykel som vždy milovala. P á či sa mi t á sloboda, ktor ú c í tim, keď šľapem do ped á l a s vetrom opreteky uh á ňam na pr á zdnej poľnej ceste, ktor á ma vedie do nezn á ma. Preto som s n á padom, že zjazd í me Levočsk é vrchy, nadšene s ú hlasila a nevedela sa dočkať, kedy sadnem na bicykel a pust í m sa zdol á vať nov ú v ý zvu. No to bolo prv, než som v ô bec tušila, o čo ide. Ach, t á sladk á nevedomosť niekedy zab í ja. Od skor é ho r á na som sa veľmi tešila. Na noh á ch som bola už od piatej a s vytržen í m som čakala, kedy mi Stano zavol á , aby mi ozn á mil, že už na mňa vyčk á va pripraven ý pri br á ne. Ruksak som si zbalila večer pred t ý m, dom á ce croissanty, ktor é som špeci á lne piekla na t ú to pr í ležitosť, boli uložen é v d ó ze, top á n
Obraz
KTO SOM? Žena. Dievča. Človek. Som človek, ktorý hľadá pokoj v starostiach, rozvahu v hneve, nádej v sklamaní, lásku v živote. Som človek, ktorý túži po slobode, ktorá nám bola ukradnutá; po pravde, ktorá nám bola zamlčaná; po láske, ktorá je v dnešnej dobe preceňovaná; po úprimnosti, ktorá je vzácna. Som človek, ktorý sa snaží vidieť pohár poloplný, nie poloprázdny. Aj keď mi do cesty prichádza mnoho prekážok, snažím sa ich prekonať a ísť smerom, ktorým ma vedie moje srdce. Som človek, ktorý sa plne oddáva svojim citom, a tak v šťastí žiarim radosťou, v smútku sa zmáčam v slzách, v láske sa zmietam v rozkoši, v hneve sa mračím na čele. Som človek vychutnávač. Vychutnávač času, vychutnávač okamihov, vychutnávač jedla, vychutnávač všetkého krásneho, čo moje oči uzrú. Milujem tiché večery, kedy sedím pri praskajúcom ohni a vnímam len to ticho navôkol. Milujem uponáhľané dni, kedy sa od rána do večera nezastavím a do postele sa ukladám polomŕtva. Milujem ten kontrast života,
Obraz
KONTAKTNÝ EMAIL bleise.stanley@gmail.com